Welcome to Dalibor Cicman´s personal blog

Práve si pozeráš

článok blogu

Definícia business intelligence a história

Definície business intelligence

Termín Business intelligence je pomerne mladý a možno aj práve preto nebola vymedzená jednotná a presná definícia. Existuje viacero definícií od rôznych zahraničných aj slovenských autorov, ktoré si postupne uvedieme v tejto časti.

„BI je termín označujúci celý komplex úloh, technológií a aplikácií informačných systémov, ktoré dnes čoraz častejšie tvoria bežnú súčasť riadenia podnikov. Business intelligence nie je práve rýdzi slovenský termín, ale v odbornej literatúre sa už tak vžil a súčasne je natoľko obťažné nájsť nejaký prijateľný preklad (podniková inteligencia, podnikové spravodajstvo, obchodná inteligencia, inteligentný obchod, atď.), že sme pri ňom radšej zostali. Za najvhodnejší považujeme jeho preklad ako podniková inteligencia.“ (Čarnický, 2009, s. 102)

„Business Intelligence je kombináciou produktov, technológii a metód v organizovaní kľúčových informácií, ktoré manažment potrebuje k zlepšeniu zisku a podnikania. V širšom slova zmysle chápeme BI ako business informácie a business analýzy v kontexte business procesov ktoré vedú k rozhodnutiam a činnostiam a ktorých výsledkom je zlepšovanie podnikania.“ (Williams, 2006, s. 6)

„Pojmom Business Inetlligence sú označované nástroje a aplikácie, ktoré umožňujú používateľom ucelený prístup k dátam v podnikových informačných systémoch a ich analýzu za účelom lepšieho porozumenia podnikania a zákazníkov. Aj keď sa tento pojem používa už od roku 1989, kedy ho prvýkrát použil Howard Dresner, zostáva i naďalej „zahalený tajomstvom“ databázových technológií a sofistikovaných postupov, ktoré sa používajú pri analýze dát.“ (Sodomka, 2008, s. 38 – 42)

Gála, Pour, Toman (2006, s. 25) charakterizujú Business Intelligence ako „komplex prístupov a aplikácií, ktoré podporujú analytické a plánovacie činnosti organizácií a sú postavené na princípe multidimenzionality.“

R. Béber a P. Doucek (2005, s. 157) vychádzajú z definície BI, podľa ktorej „BI je analytickým procesom ktorý izolované dáta a aplikácie transformuje na podnikateľsky zamerané vedomosti a schopnosti. Na realizáciu tohto procesu je nevyhnutné zhromaždiť dáta z rôznych zdrojov (interných a verejných), vykonať ich analýzu, identifikovať ich štruktúru, vypočítať vzory a zostaviť z nich výstupy tak, aby umožnili manažmentu firmy podľa nich adekvátne rozhodovať.“
Podľa internetového servera www.sauder.ubc.ca je „Business Intelligence široké spektrum aplikácií a technológií slúžiacich na získavanie, ukladanie, analyzovanie a umožňovanie prístupu k dátam, čo má umožniť používateľom vykonávať lepšie obchodné rozhodnutia. Business Intelligence aplikácie zahŕňajú aktivity podpory rozhodovania, dotazovania a reportov, On-Line Analytical procesing (OLAP), štatistické analýzy, predpovedanie a Data Mining.“

Business intelligence umožňuje organizácii kvalitne sa rozhodovať. Vychádza z interných a externých dát, na ktoré použije súbor výkonných analytických nástrojov. Výsledkom môže byť analýza javov minulých (prostredníctvom analýzy podnikových dát) ale i predikcia budúceho vývoja. Tieto informácie môžu organizácii sprostredkovať konkurenčnú výhodu. Získanými informáciami napríklad môžu byť: zmena podielov na trhu, zmeny v správaní a preferenciách zákazníkov, správa o stave tržných podmienok, analýza vplyvu rôznychfaktorov na objem predaja jednotlivých produktov, atď. Tieto informácie pomáhajú manažérom lepšie porozumieť tržným podmienkam i postaveniu firmy na trhu v zrovnaní s konkurenciou, znížiť neistotu pri rozhodovaní a lepšie sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam okolia.

Business Intelligence je v podniku úzko previazaný s ostatnými aplikáciami, čerpá z nich vstupné dáta a v poslednom čase i dáta do ostatných aplikácií vracia. Preto možno vyjadriť čiastkový pracovný záver, že kvalita riešení BI je vo veľkej miere závislá od kvality ostatných aplikácií, najmä od kvality ich tzv. zdrojových dát, resp. databáz.

História business intelligence

Prvé riešenia smerujúce k podpore analytických a manažérskych úloh v podnikovom riadení sa začali objavovať už na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia v súvislosti s rozvojom on-line spracovania dát. V druhej polovici 80. rokov prišli na trh prvé komerčné riešenia, ktoré boli založené na multidimenziálnom uložení a spracovaní dát. Tieto riešenia boli označované ako EIS (Executive Information System).
Vývoj však rýchlo pokračoval ďalej. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov sa v USA začal veľmi silne presadzovať i ďalší trend v multidimenzionálnych technológiách, a to dátové sklady (DW – Data Warehouses) a dátové trhoviská (DM – Data Marts). Za rozvojom týchto technológií stáli predovšetkým Ralph Kimball a Bill Inmon. Väčšie uplatnenie dátových skladov a trhovísk je na slovenskom trhu zjavné až v druhej polovici deväťdesiatych rokov.
Na konci 20. storočia, pred začiatkom informačného veku, boli podniky nútené získavať informácie z neautomatizovaných zdrojov. Firmy mali teda nedostatok informačnej technológie slúžiacej na dôkladnú analýzu dát, čo spôsobovalo, že manažéri často robili rozhodnutia založené na základe intuície. Nástupom automatizácie a využívania informačných technológií sa pre podnik sprístupňovalo stále viac a viac využiteľných dát. Napriek tomu problémom boli stále nedostatky v spôsobe získavania dát, v infraštruktúre výmeny dát a nekompatibilite medzi systémami. Analýza nazhromaždených dát a tvorba rozhodnutí často trvali mesiace. Toto umožňovalo robiť informáciami podložené rozhodnutia pre dlhšie časové obdobie, ktoré boli zväčša strategického charakteru. Krátkodobé rozhodnutia operačného charakteru boli stále založené z veľkej časti na intuícií.

Narastajúca automatizácia, zvyšujúce sa štandardy a technológia v modernom obchode umožňujú podnikom pracovať s obrovským objemom dát. Technológia Dátových skladov (Data Warehouses) a dátových trhovísk (Data Marts) dala priestor pre uchovávanie dát. Zlepšenie získavania spracovania a ukladanie (ETL – extract, transforms, load) a taktiež EAI (Enterprise Application Integration) nástroje zvýšili rýchlosť zberu dát. OLAP – On line analitical processing umožnil rýchlejšiu generáciu nových rozhodnutí na základe analýzy dát. Business Intelligence sa stalo umením výberu dát z obrovskej základne, extrahovania použiteľných informácií a premieňania týchto informácií na znalosti. Na základe týchto znalosti sa môžu vykonávať rozhodnutia.
„Termín Business Intelligence utvoril v roku 1989 Howard J. Dresner, analytik spoločnosti Gartner Group, ktorý ho charakterizoval ako „súbor konceptov a metód určených na skvalitnenie rozhodnutí firmy“. Vyzdvihuje tu význam dátovej analýzy, reportingu a dopytovacích nástrojov, ktoré môžu používatelia využiť pri spracovaní veľkého množstva dát a ktoré im pomáhajú pri syntéze hodnotných a užitočných informácií. Termín a koncepciu Business Intelligence prvýkrát zaviedla spoločnosť Gartner Group v roku 1993.“ (Čarnický, 2009, s. 103 – 104)

Komentár